Hegerova daňová reforma: Máš veľký dom? Tak zaplať

Najviac na to doplatia majitelia veľkých domov na vidieku. Medzi nimi najmä starší ľudia, čo stavili na viacgeneračné domy vo vidine, že deti zostanú bývať s nimi. 

Máš na väčší dom, tak zaplať. Nižšia daň z príjmu a vyššia z nehnuteľnosti – tak si ministerstvo financií predstavuje nový daňový mix. Šéf rezortu financií Eduard Heger (OĽaNO) chce detaily plánovanej daňovej reformy predstaviť v najbližších týždňoch. Už teraz je však jasné, že si na mušku vezme majetok a služby.

„Chceme, aby daňový systém ostal neutrálny z hľadiska zaťaženia, ale kvôli atraktivite musíme ísť na strane práce dolu. Preto potom bezpodmienečne treba ísť niekde hore, a to práve na strane majetkových a spotrebných daní,“ hovorí Heger. Nejde pritom o prvý pokus zvýšiť majetkové dane. Už dvakrát sa o to pokúsili bývalé vlády.

Prvýkrát, takmer pred desiatimi rokmi, mala vtedajšia vládna strana Smer v pláne daňovo zaťažiť majiteľov väčších bytov a domov pod rúškom dane z luxusu. Druhýkrát v roku 2017 si zase hlbšie do vrecka mali siahnuť tí, ktorí bývajú vo viacpodlažnej nehnuteľnosti. Oba pokusy však nakoniec stroskotali. Nielenže nebolo jednoduché definovať, čo už je luxusný byt či dom. No ukázalo sa tiež, že najviac na to doplatia majitelia veľkých domov na vidieku. Medzi nimi najmä starší ľudia, čo stavili na viacgeneračné domy vo vidine, že deti zostanú bývať s nimi. Tie však väčšinou odišli za prácou do veľkých miest. A nie sú jediní.

Neprimerané zvýšenie dane z nehnuteľnosti by aj mnohým ďalším mohlo skomplikovať finančnú situáciu, upozorňuje finančný analytik OVB Marián Búlik. „Na Slovensku totiž na rozdiel od zahraničia máme veľmi vysoké percento vlastníctva nehnuteľností, keďže tu neexistuje trh nájomných bytov s regulovaným nájomným,“ hovorí.

Navyše nie je žiadnou výnimkou, že sa luxusné nehnuteľnosti nachádzajú vo vlastníctve ľudí, ktorým vyššie dane neprídu práve vhod. „Niektorí ľudia majú nízky príjem, ale lukratívne nehnuteľnosti vďaka dedičstvu, reštitúciám alebo jednoducho preto, že ich štvrť z nejakého dôvodu v posledných rokoch zbohatla,“ hovorí analytik Inštitútu spoločenských a ekonomických analýz Martin Vlachynský. Možnosťou je odložiť splácanie takejto dane až na budúceho majiteľa. Toho by však v takom prípade hneď po kúpe čakalo nemilé prekvapenie.

Problematický výpočet

Problémom však môže byť aj výpočet samotnej dane. Ten by sa mal podľa informácií ministerstva odvíjať od trhovej ceny nehnuteľnosti, ktoré majú slúžiť ako podklad pre cenové mapy. Niečo podobné používajú banky a poisťovne už dlhé roky.„Daňové mapy sú relevantný a presný nástroj, ako identifikovať objektívnu trhovú cenu danej nehnuteľnosti v konkrétnej lokalite tak, aby nikto nemohol argumentovať neúmerným daňovým zaťažením,“ hovorí Búlik.

Aj to však bude mať podľa Vlachynského nie celkom ľahký priebeh. „Cenová mapa sa bude dať ľahko vytvoriť na veľkých sídliskách v pár mestách, kde sa ročne predávajú desiatky až stovky identických bytov, ale väčšina Slovákov býva v menších mestách a na vidieku, kde sú honosné haciendy na jednej ulici so starými domčekmi,“ hovorí. Okrem toho na jej vytvorenie neprebieha dosť transakcií, dodáva analytik.

Zvýšenie dane z nehnuteľností však zrejme bude mať vplyv aj na ceny domov a bytov. Tie už teraz nie sú najmenšie. Podľa Vladimíra Kubrického, hlavného analytika z Realitnej únie, pôjdu hore najmä ceny nájmov. „Od ľudí, ktorí žijú v prenájmoch, by si totiž vyššiu daň vo forme upraveného nájmu mohol vyinkasovať práve prenajímateľ,“ hovorí.

Problémom podľa Kubrického môže byť aj dodatočný výber dane v prípade, že nehnuteľnosť zmení majiteľa a ten bude musieť doplatiť všetky „daňové podlžnosti“ bývalého majiteľa. Ak totiž všetky spadnú na jeho plecia, môže to podľa Kubrického spôsobiť viac škody ako úžitku. 

„Odklady dane by znamenali dodatočnú administratívnu záťaž a znížili by transparentnosť cien na realitnom trhu,“ hovorí. Navyše výraznejšie zvýšenie dane by ešte viac zvýraznilo nedostupnosť vlastného bývania pre bežných ľudí. „Ak by totiž uvažovali o kúpe bytu, museli by počítať s tým, že okrem hypotéky a bežných nákladov na bývanie zaťaží ich rodinný rozpočet ďalšia suma. Pre časť ľudí by to mohla byť povestná posledná kvapka, pre ktorú si nebudú môcť dovoliť kúpiť vlastný byt,“ dodáva analytik.

Dostanú obce a mestá menej?

Otázne je aj to, kde skončia vybrané peniaze. Nalejú sa priamo do rozpočtu alebo ostanú samosprávam, tak ako doposiaľ? Práve mestá a obce totiž v prípade zmeny daňového mixu, a teda zníženia dane z príjmov, prídu o značnú časť podielových daní. Tie im však z dôvodu koronakrízy chýbajú už teraz. Mnohé museli pre súčasnú situáciu siahnuť aj po návratnej pôžičke od štátu. Vláda ešte v lete vyčlenila na tento účel 173,6 milióna eur, z toho 121,5 milióna eur pre mestá a obce a pre vyššie územné celky 52,1 milióna eur.

Ďalšie znižovanie príjmov však už mestá rázne odmietajú. „Mestá na Slovensku sú podfinancované, a preto je podľa nás akékoľvek zníženie daňových príjmov neakceptovateľné,“ povedala hovorkyňa Únie miest Daniela Piršelová. Práve naopak, ak sa pri súčasnom rozsahu kompetencií chcú vyrovnať aspoň úrovni priemeru štátov Európskej únie, je podľa nej potrebné zvýšiť objem zdrojov územnej samosprávy minimálne o dve miliardy eur mimo eurofondov.

A aj keď ešte stále nie sú známe detaily daňovej reformy, jedno je isté. Centralizáciu výnosov dane z nehnuteľností Únia miest nepodporí. „Presadzujeme systémovú zmenu financovania územnej samosprávy vo väzbe na daňovú reformu,“ dodáva Piršelová. Tú stihli ministerstvu odprezentovať ešte minulý rok a veria, že všetky budúce zmeny s nimi rezort financií najskôr prekonzultuje. Ak by totiž peniaze ostávali štátu, skončila by aj konkurencieschop­nosť jednotlivých samospráv poskytovať svojim občanom za výber daní tie najlepšie služby.

OECD chce zmenu

Podarí sa reformu daní presadiť tentoraz? Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) verí, že áno – svoje presvedčenie o jej potrebe opiera i o vysoký daňový klin zo mzdových nákladov. Ten na Slovensku dosahuje 37,4 percenta, čo je viac ako priemer Európskej únie vo výške 31,5 percenta. Naopak, majetkové dane sa na hrubom domácom produkte podieľajú ani nie polpercentom. Priemer členských štátov je pritom 1,6 percenta.

Navyše k zvýšeniu dane z nehnuteľnosti nás už roky pobáda aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). „Slovensko má po zmenách v roku 2019 dokonca najvyššie zaťaženie práce zo všetkých okolitých krajín vrátane Rakúska, ktoré patrí v celej únii medzi krajiny s tým najvyšším,“ hovorí finančný analytik OVB Marián Búlik. Tento stav nás už obral o zásadnú konkurenčnú výhodu a spôsobuje skutočné problémy, zvlášť teraz v čase pandémie, dodáva.

Podľa analytika Inštitútu spoločenských a ekonomických analýz Martina Vlachynského si však treba uvedomiť, že naše dane z príjmu sú vysoké len za určitých predpokladov. „Slovensko na dani z príjmov fyzických a právnických osôb vyberie 19,8 percenta celkových daňovo-odvodových príjmov, čo je druhé najnižšie číslo v EÚ. Vysoké sa zdá iba vtedy, ak do nich zarátame aj zdravotné a sociálne poistenie,“ hovorí. Aj za vysoké odvody však podľa Vlachynského nemôže nízka daň z nehnuteľností, ale samotní politici.

„Tí nezodpovedne navyšujú výdavky najmä Sociálnej poisťovne. Podľa OECD máme jeden z najštedrejších dôchodkových systémov, veľmi dlhú a štedrú materskú, pribudla otcovská, tehotenská a na stole je už aj rodičovský bonus. Nezodpovedné navyšovanie výdavkov sa nedá vyliečiť inými daňami,“ dodáva analytik. Debatu o pomere priamych a nepriamych daní preto považuje za druhoradú, podstatná je celková výška daňového zaťaženia.

Zdroj: pravda.sk

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar„

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia (Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)