Podnecovanie na páchanie trestného činu ohrozovania mravnej výchovy a neplnenia školskej dochádzky v mene ochrany verejného zdravia

Advokátka JUDr. Adriana Krajníková tvrdí, že štát so svojimi občanmi rozpútal nebezpečnú hru, z ktorej právne nevie ako von.

Slovenská republika so svojimi občanmi rozpútala nebezpečnú hru, kde porušila a dosiaľ porušuje ústavné práva detí na ich zaručené bezplatné vzdelanie. V opatreniach a vyhláškach rozpočtovej organizácie (napojenej na rozpočet ministerstva zdravotníctva), ktoré nie sú všeobecne záväzné právne predpisy (pre absenciu viacero právnych kritérií) uložila podmienku, ktorá neexistuje ako povinnosť uložená zákonom. Tá podmienka je prekrytie dýchacích ciest.

Iba splnením tejto podmienky dovolí žiakom základných a stredných škôl (ako aj študentom vysokých škôl, čo je ale na inú tému) prístup k ich zaručenému vzdelaniu, danému bez inak akýchkoľvek podmienok.

Pri nesplnení prekrytia dýchacích ciest, čo teda neukladá žiaden zákon, štát a v jeho zastúpení riaditelia škôl nevpustia deti do školy.

Lstivo na nich vynucujú de iure neexistujúce podmienky, a pod rúškom viny žiaka a rodiča presúvajú zodpovednosť a výučbu na nich samotných.

Slovenská republika so svojimi občanmi rozpútala nebezpečnú hru, kde sa dostala do situácie, z ktorej právne nevie ako von. A tak zodpovednosť za neplnenie pseudopovinnosti prekrytia dýchacích ciest, a tým zároveň aj za vzdelanie, prenáša na rodičov! Stačí, ak na začiatku hry rodič dieťa ospravedlní… V tom momente sú „karty“ rozdané a vina je na ihrisku rodiča. Súvisí to aj s ďalšími nárokmi, ktoré prídu v budúcnosti.

V prírode neexistuje okrem človeka živočích, ktorý by nechránil svoje mláďatá. Skúste sa priblížiť k levici, keď sú „na mieste“ jej deti. Alebo choďte do lesa a priblížte sa k divým sviniam, keď okolo nich cupitajú malé klbká… Skúste sa k nim čo len PRIBLÍŽIŤ… Sú to milujúce matky. Zabijú vás, ak urobíte čo len náznak kroku k ich ratolestiam! … 

Na druhej strane brehu je homo sapiens, akože tvor múdry. Tak múdry, že ľudské matky svoje deti dusia a ako skúšobnú vzorku ich dávajú vyškrabávať a dajú aj napichať. Bez akéhokoľvek záujmu o ich telá a duše ich podstrčia do školy a prekryjú im dýchacie cesty, kde vedia, že ich deťom sa ťažko dýcha. Skúste si predstaviť levicu, ktorá bude svojim deťom strkať hlavu do nory, aby nemohli riadne dýchať, a odnesie mláďa na výskum… Druhý extrém rodiča je podanie ospravedlnenia… a o tom čítajte nižšie.

Skutkový stav

Neexistuje povinnosť uložená zákonom na prekrytie dýchacích ciest človeka a neexistuje povinnosť na odovzdanie biologického materiálu na účely jeho testovania – Povinnosti nemožno ukladať vyhláškou – Povinnosti možno ukladať iba zákonom – Základné práva a slobody možno obmedziť iba zákonom – Vyhláška nie je zákon – Povinnosti nemožno ukladať vyhláškou – Neexistuje povinnosť uložená zákonom na prekrytie dýchacích ciest človeka… …a kruh sa uzvarel.

Dostali sme sa do situácie, že nemáme v ústave zaručený koncentračný tábor, ale máme ho v praxi. 

Usmernenie pre žiakov a zákonných zástupcov. Vyvesené v škole:
Základná škola, Benkova č. 34, 949 11 Nitra, pod vedením riaditeľa PaedDr. Róbert Harmata:

Keď si nasadíš kryt na dýchacie cesty, máš ústavné právo ísť do školy. 
Keď si nenasadíš kryt na dýchacie cesty, nemáš ústavné právo ísť do školy.

Povinnosť uložená zákonom a dovolená medzinárodnými dohovormi nasadiť si kryt na dýchacie cesty neexistuje.

Ak si teda nasadíš kryt na dýchacie cesty, máš ústavné právo ísť do školy. Ale aj to za splnenia ďalších podmienok (volá sa to demokratická spoločnosť, ukotvená v čl. 1 ods. 1 ústavy):

• vstupujte po jednom
• dodržujte dvojmetrové odstupy
• povinne noste celý čas rúško alebo respirátor
• podrobte sa vykonaniu merania telesnej teploty
• predložte na kontrolu vyhlásenie o bezinfekčnosti rodičov
• rodič nesmie vstúpiť do školy (môže iba dúfať, že mu dieťa neopichajú)
• ak váš okres má „farbu semaforu“ predložte negatívny výsledok testu
  
  Zákonný zástupca sa môže rozhodnúť, či sa žiak bude zúčastňovať prezenčného vyučovania. Ak sa ho žiak dobrovoľne rozhodnutím zákonného zástupcu nebude zúčastňovať, je povinný predkladať ospravedlnenie od zákonného zástupcu v dĺžke 5 dní. Pri prerušení školskej dochádzky na viac ako 3 dni (vrátane sviatkov a víkendov – čiže stačí aj jeden pracovný deň) zákonný zástupca žiaka predkladá čestné vyhlásenie (príl. č. 8 – neviete, kde sa nachádza)
  
  Následne za uvedených demokratických podmienok:

Škola ospravedlní absenciu žiakovi, ak je táto rodičom riadne nahlásená.

Zákonný zástupca MUSÍ zabezpečiť kontakt so školou ohľadne vzdelávania svojho dieťaťa, ktoré bude prebiehať formou zadávania úloh, ako je obvyklé pri chorobe dieťaťa. (Dieťa je však zdravé, iba sú na ňom vynucované neexistujúce povinnosti).

Ak tak zákonný zástupca neurobí v priebehu 5 dní školského vyučovania, je to považované za zanedbávanie povinnej školskej dochádzky a riaditeľ školy bude kontaktovať ÚPSVaR s hlásením o jeho zanedbávaní. (Absencia dieťaťa v škole z dôvodu nesplnenia neexistujúcich povinností je kladená za vinu rodiča).

Ak neprítomnosť na prezenčnom vyučovaní bude dlhšia ako 15 vyučovacách dní a rodič nezabezpečí kontakt so školou podľa bodu 1., žiak môže byť komisionálne preskúšaný z učiva celého ročníka. (Absencia vzdelávania dieťaťa v škole z dôvodu nesplnenia neexistujúcich povinností je prenášaná na ťarchu dieťaťa).

Vnímate tú sofistikovanú (chytrá lož) schému ? Gestapo nastúpi, pretože ste nesplnili neexistujúcu povinnosť a v rámci nej ste neplnili nastavené kritéria. 

Takže celé je to „naprojektované“ tak, že zákonný zástupca sa môže rozhodnúť, či sa žiak bude zúčastňovať prezenčného vyučovania alebo nie, podľa toho, či splní nijakým zákonom neurčenú povinnosť prekrytia dýchacích ciest.

V prvom rade treba povedať, že neexistuje prezenčné vyučovanie pre prekážku na strane žiaka. Zákonný zástupca sa však nemá čo rozhodovať o tom, či dieťa pôjde alebo nepôjde do školy na denné vzdelávanie v jeho zákonnej škole (čl. 42 Ústavy SR). Rodič MUSÍ dodržať zákon a dať dieťa do školy (okrem výnimike, ktoré umožňuje zákon, čo nie je prípad „rúšok“). To iba „usmernenie“ podnecuje rodičov na páchanie trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, pokiaľ sa rodič rozhodne, že dieťa pod nezákonne vyžadovanou podmienkou prekrytia jeho dýchacích ciest nedá do školy a „nedodrží“ ďalšie nastavené kritéria.

A tu prichádza štát so svojim „riešením“ a dáva rodičovi „právo“ ospravedlniť neprítomnosť dieťaťa. Štát taklsťou dostáva „obeť“ do situácie, aby sa ospravedlnila za niečo, čo nespáchala. A rodič sa tomu teší… „Môžem ísť do práce a pod.“, ale vo finále musí sám dieťa vzdelávať. Pretože vo chvíli keď ho ospravedlnil, prijal na seba povinnosť kontaktovať sa so školou a zabezpečovať všetky úlohy a povinnosti pre svoje dieťa tak, ako keď je choré. A ani mu nevadí, že štát mu vylúčil príjem OČR. Štát lsťou dosiahol ospravedlnenku, a celý čl. 42 Ústavy hodil rodičovi na krk s odkazom „uč si svoje dieťa sám„. A za svoje. Veď si prijal hru na ospravedlnenie a uznal tým, že vina nerešpektovania prekrytia dýchacích ciest je na tvojej strane. A skutočný páchateľ – štát zo skutku vycúval. Tomu sa hovorí „projekcia viny do okolia„. Všetci aktéri hry sú spokojní… Až na deti. Tie sú skutoční RUKOJEMNÍCI.

Stav právny, stav de iure

Zákonný postup je ten, že rodič sa nemôže rozhodnúť, či dieťa dá alebo nedá do školy. Má povinnosť ho tam dať. Avšak štát mu kladie prekážky, pre ktoré ho stavia do pozície rozhodovania sa, či dieťa pôjde alebo nepôjde do školy. Rozhodovanie rodiča pritom spočíva na splnení zákonom neexistujúcej povinnosti.

Logicky, rozhodnutie príčetného rodiča vedie k jej odopretiu, a odopretie vedie riaditeľa k vylúčeniu žiaka zo školy. To je tá hra…

V skutočnosti ide o verejné podnecovanie podľa § 337 Tr. zákona zo strany príslušných subjektov (Mikasa, ministerských úradníkov, riaditeľov škôl a v danom prípade aj riaditeľa Harmatu), ktorí verejným oznamom „Usmernenie pre žiakov a zákonných zástupcov“ podnecujú na marenie školskej dochádzky. Na marenie školskej dochádzky pre ukladanie nesplniteľných podmienok dieťaťu a jeho zákonnému zástupcovi. 

Všetko, o čom sa hovorí v uvedenom „Usmernení pre žiakov a zákonných zástupcov“ je podnecovaním riaditeľa školy podľa § 337 Tr. zákona na trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Týmto zároveň sa dopúšťa trestného činu nátlaku, poškodzovania cudzích práv, aparteheidu a diskriminácie. 

§ 192 ods. 1, ods. 4 písm. d) Trestného zákona: Nátlak: Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. 

§ 211 ods. 1, písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona: Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže: Kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že bráni jej v povinnej školskej dochádzke, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov až päť rokov.

§ 337 ods. 1 Trestného zákona: Podnecovanie Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. 

§ 375 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona: Poškodzovanie cudzích práv: Kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že
a) uvedie niekoho do omylu alebo
b) využije niečí omyl,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky

§ 420 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona: Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, z jeho podnetu alebo s jeho výslovným alebo tichým súhlasom inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov . 

§ 424a ods. 1, ods. 2 Trestného. zákona: Apartheid a diskriminácia skupiny osôb: Kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb, potrestá sa odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov.

§§§

Nie JUDr. Krajníková sa dopúšťa trestného činu podnecovania, keď verejne právne informuje a apeluje, že rúška z dýchacích ciest dole, ale riaditelia škôl sa dopúšťajú skutku podnecovania na trestný čin ohrozovania mravnej výchovy, keď podnecujú na také správanie, ktoré žiaden zákon nepozná.

Tu treba uviesť, že ide o zvrátené požiadavky zo strany štátu „v zastúpení“ samozvaného „ústredného orgánu štátnej správy“ hlavného hygienika SR, a následne ideologicky nastúpených riaditeľov škôl, ktorí v rozpore s biológiou a fyziológiou človeka ukladajú povinnosti, ktoré dospelý, nieto ešte dieťa, nie je schopný objektívne plniť a dodržať. Pretože človek nevie regulovať množstvo a potrebu kyslíka, teda logicky nevie plniť „nariadenia“ na obmedzenie riadneho dýchania. 

Všeobecné prekrývanie dýchacích ciest spôsobuje pocit poníženia, duševné a fyzické trápenie a mnohé ochorenia. Zabránenie riadneho dýchania, t. j. zníženie riadneho prísunu kyslíka (hypoxia), zabránenie riadneho vydychovania  splodín do prostredia mimo organizmu, t. j. vzostup koncentrácie oxidu uhličitého pod rúškom alebo respirátorom (hyperkapnia), a vyhláškou NARIADENÉ nutné opätovné vdychovanie splodín, celá táto kombinácia „povinnosti“ spôsobuje bolesti hlavy, závraty, zníženie pozornosti, duševné úzkosti, fyzické bolesti a zdravotné obtiaže, ktoré sú už lekármi deklarované ako v príčinnej súvislosti s predmetným prekrývaním dýchacích ciest. 

V tomto kontexte treba zdôrazniť notoricky známu skutočnosť, že riadne dýchanie je prirodzenou potrebou človeka. Stojí na prvej priorite jeho biologických potrieb. Pri dýchaní ide o fyziologickú funkciu, ktorej korigovanie riadnej potreby nevie človek ovládať svojou vôľou. Aj z tohto hľadiska je v rozpore s vecnou a právnou logikou ukladať takú povinnosť, ktorú povinná osoba nevie objektívne plniť. Pre prírodné a biologicko-fyziologické faktory. Z uvedeného dôvodu túto „povinnosť“ prekrytia dýchacích ciest porušuje každý jedinec. Pri prvej príležitosti (však pán riaditeľ Harmata, však predsedníčka Okresného súdu Košice-okolie Kuzmiaková a ostatní) keď ho nie je vidieť, zosúva „pomôcku“ z nosa dole a na verejnosti, obzerajúc sa doprava a doľava či ho niekto nesleduje, sa potajme nadychuje spod rúška, pričom takto najviac trpia deti, ktoré si na rozdiel od dospelých nemôžu vypomôcť sňatím rúška dole, pretože počas pobytu v škole sú pod neustálou kontrolou a upozorňovaním personálu na „riadne nosenie pomôcky“. Najviac mučené sú teda deti.  

Podľa čl. 3, čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 7 ods. 1, ods. 2 Rímskeho štatútu medzinárodného trestného súdu je zakázané ukladanie takých povinností, ktoré vyvolávajú mučenie, duševné a fyzické utrpenie. Preto žiaden zákon demokratickej spoločnosti, vrátane Slovenskej republiky neobsahuje povinnosť prekrytia dýchacích ciest. Iba na doplnenie uvádzam, že preto táto skutočnosť bola aj zo strany WHO iba odporúčaná. I b a  na základe následnej svojvôle hlavného hygienikaa v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, bolo prekrytie dýchacích ciest „vnesené“ do právne nulitných opatrení a vyhlášok ako povinnosť, ktorá však de iure neexistuje v žiadnom zákone.

Stanovisko ÚVZ, ktoré nepotvrdilo prenesenú povinnosť ani odporúčanie na prekrytie dýchacích ciest od WHO. Ide o súkromnú „akciu“ ústredného krízového štábu:

Náš súčasný život je reálnyM dejstvom filmu EQUILIBRUM

Dystopická spoločnosť fungovala na tom, že povinne si očkovacou pištoľou pichala „VAKCÍNY“. Rodina sa navzájom kontrolovala, či si dnes pichla povinnú dávku… Deti kontrolovali rodičov a rodičia kontrolovali deti. Všetci boli spokojní a štastí, v akej nádhernej uniformnej spoločnosti žijú. Odporcov „VAKCÍNY“ nazývali cituplní. A cituplných likvidovali… Likvidovali všetko, čo by vo vás mohlo vyvolať cit a pocity (knihy, hudbu, umenie, obrazy… všetko, čo vyvoláva túžbu po skutočnom živote a kráse). Odporúčam, pozrite si to… Je to (aj) o Slovensku. Aj naše vakcíny a testy zbavujú ľudí citu. Sú z nich cituprázdni. Emotionless.

A takto sme dobrovoľne vstúpili do dystopie, totality a anarchie, čo je veľký predpoklad že to ostane, ak pôjdeme poukazovaným spôsobom mimo rámca zákona, ústavy a prírodných zákonov. Štát sa o vás postará a veľmi rád… Je to na vás, vážení rodičia, čitatelia…

Dieťa nerozumie slovu sloboda a otroctvo.

Dnes sú deti na základe „jednoduchého“ rozhodnutia, do ktorého ich stavia štát (dáš rúško alebo nedáš, inak nebude sociálny kontakt s kamarátmi), čo je hrubá emociálna podlosť voči nim, na križovatke života a začína sa formovať ich budúcnosť. Či budú žiť ako slobodný a dôstojný jedinec dodržujúci legitímne pravidlá spoločnosti (na semafore stojím na červenú), alebo ako otrok akceptujúci stratu svojej dôstojnosti s prijatím, že je majetkom štátu, ktorý sa o neho postará. A za to bude svoje telá poskytovať ako výrobný a skúšobný prostriedok na dosahovanie cieľov…. Potom to rúško a výtery z nosa dávajú „zmysel“ vážení… A príde aj nepodmienený príjem, ktorý k tomu tiež „pomôže“.

Dieťa toto nevidí, ale dospelí to nechcú vidieť, lebo… hypotéky, úvery, dovolenka, x-palcový najnovší typ plazmy na stene, ohurujúce auto na lízing, ktoré im aj tak pre ochranu života a zdravia zoberú. A kruh sa znova uzavrie…

Keďže o túto tému detí a žiakov je neustály záujem, viac o tom a o možných riešeniach zajtra vo vysielaní o 12.00 na www.slobodnyvysielac.sk.

Hosťom bude Danielov otec…. Daniela, ktorý za svoju slobodu a dôstojnosť zaplatil ŠTVORKOU zo správania. Zo správania v súlade so zákonom a Ústavou SR, za prikrytie ktorou ho RIADITEĽ ŠKOLY sankcionuje…

Autor: JUDr. Adriana Krajníková

Zdroj: zalobyvocistatu.sk