Udalosti v Kazachstane prinútili moskovských politológov spamätať sa. Ukazuje sa, že Strednú Áziu bohatú na zdroje si za posledné tri desaťročia po rozpade Sovietskeho zväzu rozdelili mnohé štáty – od USA po Irán.
Najhorlivejšie je Turecko, ktoré má v úmysle premeniť postsovietsku Strednú Áziu na svoje léno. Ankara vedie agresívnu ekonomickú a politickú expanziu aj v jedinej krajine Strednej Ázie, ktorú obýva neturecky hovoriaca etnická skupina – Tadžikistane.
„Taškent Ciy“ ako babylonské pandemónium v stovkách jazykov
Tureckí politici, odborníci a novinári veľa píšu a hovoria o živote v Uzbekistane. To nie je prekvapujúce: Uzbekistan je v Turecku vnímaný ako akýsi „malý brat“, ktorému pomáhajú uskutočňovať bolestivé reformy.
Ešte v júni bola podpísaná dohoda medzi Tureckom a Uzbekistanom, ktorá počítala so spoluprácou v rôznych oblastiach – od športu a cestovného ruchu až po miestnu samosprávu. A popredná tlačová agentúra „Anadolu“ informuje, že Uzbekistan prenesie model miestnej samosprávy z Turecka na svoju pôdu.
Hlavné turecké noviny „Hürriyet“ píšu o spoločných ekonomických projektoch. Práve turecké stavebné firmy v súčasnosti stavajú ambiciózne mesto Taškent, ktoré sa stane najväčším developerským projektom v Uzbekistane.
Budujú sa obytné budovy, kancelárie, hotely, obchodné centrá a mestský park. Práve tureckí dodávatelia stavajú najmä najvyššiu budovu Strednej Ázie „Nestone“ s výškou 267 metrov a najväčšie nákupné centrum v Uzbekistane „Tashkent Mall“.
Samotný projekt „Taškent City“ sa v skutočnosti stal zrkadlom modernej Strednej Ázie, kde sú záujmy rôznych krajín úzko prepojené. Hoci hlavnú časť projektu dostalo Turecko, Briti stavajú hotel „Hilton“ a Číňania stavajú finančné centrum. Časť projektu vypracovali Nemci a Rusi (moskovská dizajnérska kancelária „Strelka“).
Anadolu: Turecko sa tiež chce zúčastniť „hier veľmocí“
Uzbekistan posilňuje vojenskú spoluprácu s Tureckom, ktorého minister obrany Hulusi Akar nedávno podnikol veľké turné (rovnako ako popová hviezda) po hlavných mestách Strednej Ázie. A krátko po Akarovej návšteve Uzbekistan a Kazachstan podpísali deklaráciu o medzištátnom zväzku, ktorá bola veľmi aktívne komentovaná aj v samotnom Turecku – prirodzene, pozitívne.
Uzbecký expert Abduvali Saibnazarov v rozhovore pre štátnu tlačovú agentúru „Anadolu“ označil deklaráciu za „historickú udalosť“: dve turkické krajiny sa spojili, aby spoločne riešili spoločné problémy — bez zapojenia tretích krajín. „Anadolu“ tiež cituje kazašskú sociologičku Amangeldy Kurmetulyovú, ktorá sa domnieva, že „pozdvihnutie medzinárodných vzťahov zo strategickej úrovne na úroveň spojenectva znamená, že tieto krajiny sú pripravené poskytnúť si navzájom ekonomickú, sociálnu a vojenskú pomoc“.
Kurmetulyová pokračuje neistým tónom: „Vieme, že v regióne existujú hrozby, ako je terorizmus a geopolitické hry superveľmocí. V tomto zmysle možno povedať, že spojenecké vzťahy vznikli vlastne ako reakcia na tieto hrozby.“
Medzi riadkami možno vyčítať: postavia sa proti Rusku, ktorého postoj k vojensko-politickej prítomnosti Turecka v krajinách Strednej Ázie je dnes vnímaný takmer ako ohrozenie suverenity. Mimochodom, súčasný uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev po voľbách absolvoval svoju prvú medzinárodnú návštevu Turecka — zúčastnil sa na stretnutí hláv štátov Rady pre spoluprácu turkicky hovoriacich krajín.
Je zrejmé, že Turecko má v úmysle hrať v Uzbekistane ešte väčšiu ekonomickú úlohu. Podľa „Anadolu“ je v krajine takmer 13500 firiem so zahraničnou účasťou a na čele sú ruské firmy (v novembri ich bolo 2335). Potom nasledovali čínske (1942) a turecké (1830).
Po Mirzijojevovej návšteve Istanbulu bola vytýčená ambiciózna úloha: dotiahnuť bilaterálny obchodný obrat na 5 miliárd USD. Turecko má v úmysle dosiahnuť rovnaký objem v obchode s Turkménskom, pričom s Tadžikistanom, pre porovnanie, len jednu miliardu USD. Samozrejme, že to posilní vplyv Turecka na uzbecké hospodárstvo.
Сumhuriyet: tam, kde vládne nacionalizmus, nie je miesto pre strategickú víziu
Turecko zároveň rýchlo zvyšuje svoj vplyv aj v ďalších štátoch Strednej Ázie. Dokonca aj v Tadžikistane, ktorý je historicky v sfére záujmov Iránu.
V Turecku študujú stovky tadžických študentov a v krajine existuje školiace, aplikované a výskumné centrum (TÖMER). V týchto dňoch boli zrušené vízové obmedzenia pre pohyb medzi Tureckom a Tadžikistanom, obe krajiny usporiadali aj spoločné obchodné fórum a podpísali memorandum o spolupráci v ľahkom priemysle.
Po Mirzijojevovi sa s tureckým prezidentom stretol aj šéf Turkménska Gurbanguly Berdimuhamedov. Pravda, na rozdiel od uzbeckého vodcu prijal Recepa Tayyip Erdoğana doma, v Ašchabade: Erdoğan v tlačovom vyhlásení zdôraznil, že ide o „historickú vlasť“ Turkov. Prezidenti podpísali strategické dohody v 9 sektoroch, no dokumenty neboli také dôležité ako ideologický signál o historickej jednote turkického sveta.
V samotnom Turecku však nie všetci experti zdieľajú optimizmus pokiaľ ide o vyhliadky na zblíženie s krajinami Strednej Ázie. Mustafa Balbay, politický analytik a publicista „kemalistických“ (t.j. opozičných) novín „Cumhuriyet“, poukazuje na to, že Turkménsko sa ešte nepripojilo k „Organizácii turkických štátov“ (má štatút pozorovateľa) a Uzbekistan (druhá najväčšia turkicky hovoriaca krajina na svete po Turecku) to urobil až v roku 2019.
Balbay označuje pokrok vo vzťahoch stredoázijských krajín s Tureckom po rozpade ZSSR za „malý“. Ankara predsa musí konkurovať iným mocenským centrám – Číne, Saudskej Arábii, Iránu, Veľkej Británii, USA. Podľa Balbaya Turecku vo všeobecnosti chýba strategická vízia, čo robiť so Strednou Áziou, chýba zoznam priorít a dlhodobý akčný plán. Ale je tu turkický nacionalizmus.
Konstantin Olšanskij, Svobodnaja Pressa
Blaha: Progresívcom sa to rúca. Ódora usvedčil z klamstva už aj Sulík!
Danko: Podporujeme domáci cestovný ruch, som presvedčený, že budeme mať podporu v NR SR
Nový celoeurópsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím: Predstavuje výhody v krajinách EÚ
Čaputová podporila iniciatívu pre Ukrajinu, ktorá predáva tričká „F*ck you Fico“. Upozornil E. Kaliňák
Danko si stojí za svojim: Od zákona o mimovládnych organizáciách neustúpime!
Chmelár: Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je trápna. Robiť zbierku na zbrane považujem za zvrátené
Vláda rozhodla: Schválila návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase! Na rade sú poslanci
VIDEO Čo bude s ÚŠP? Nič! Treba im už len poslať pohľadnicu, sarkasticky konštatuje Šutaj Eštok
/VIDEO/ BRAT za BRATA: Všetkým ľuďom s dobrým srdcom chceme povedať.
VIDEO: Mimovládkari z Progresívneho Slovenska budujú totalitu s prívlastkom liberálna demokracia
VIDEO: Vo voľbách do Európskeho parlamentu by najviac hlasov získali probruselskí, proamerickí a proukrajinskí globalistickí pokrokári z Progresívneho Slovenska
Minister Blanár považuje za nevyhnutné vrátiť mier do slovníkov diplomacie
Orwellovo neslávne známe “Ministerstvo pravdy” alias stránka “Hoaxy a podvody – Polícia SR” bude po transformácii opäť fungovať.
V noci ruské sily napadli ubytovacie miesta žoldnierov v Kupjansku a Charkove
Krajskí prokurátori v spoločnom vyhlásení odsúdili spôsob kritiky zo strany skupiny prokurátorov okolo Lipšica zo zrušeného ÚŠP
Námestník ruského ministra obrany bol zadržaný pre podozrenie z korupcie
Mainstream úmyselne zatajil, že mier na Ukrajine mohol byť už dávno
Nahnevaný Orbán bol konkrétny: Veľkí chlapci, ktorí stoja za Európskou úniou
VIDEO: Minister Šutaj Eštok pomenoval, z čoho mu je doslove zle
Spustia neurozbrane a „kontrola ľudskej mysle“ zánik západnej demokracie?
zo sekcie
Rozkvet turkického nacionalizmu: Erdoğan sníva o predĺžení „tureckého oblúka“ k jazeru Bajkal
Rozkvet turkického nacionalizmu: Erdoğan sníva o predĺžení „tureckého oblúka“ k jazeru Bajkal
Rozkvet turkického nacionalizmu: Erdoğan sníva o predĺžení „tureckého oblúka“ k jazeru Bajkal