Sulík o agende 2030: Je zbytočné bojovať proti tomu, čo prichádza z EÚ. Treba sa prispôsobiť!

„Sú to síce nezmysly, ale sú vytesané do kameňa,“ okomentoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zámer Európskej komisie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov oproti roku 1990 o 55 percent.

Podnikatelia majú obavy zo zavedenia environmentálneho balíka Fit for 55, ktorý predstavila Európska komisia. I keď jeho konečné znenie sa bude ešte po rokovaní Európskeho parlamentu meniť, výraznej a najmä finančne nákladnej dekarbonizácii priemyslu, dopravy, ale aj vykurovania či výroby elektrickej energie sa nevyhneme.

Proti tomu, čo prichádza z EÚ, je zbytočné bojovať a treba sa iba prispôsobiť, povedal vo štvrtok na konferencii „Priemysel na odchode“ minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

„Žijeme v dobe absurdít,“ konštatoval Sulík. „Sú to síce nezmysly, ale sú vytesané do kameňa,“ okomentoval minister zámer Európskej komisie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov oproti roku 1990 o 55 percent.

Náklady na energie stúpajú

Sulík ešte ako europoslanec považoval za primerané zníženie emisií o 35 percent, ktoré pôvodne navrhli odborníci. Ambície EÚ však postupne rástli až na súčasných 55 percent. Podľa Sulíka je treba sa prispôsobiť a vyčkať, pokiaľ Brusel rozhodnutia pre ich dôsledky neprehodnotí.

Zástupcovia slovenských spoločností s vysokou spotrebou elektrickej energie ako Slovalco, OFZ či Slovnaft upozorňovali na extrémny rast cien emisných povoleniek a s tým súvisiaci rast energií.

I keď sú tieto firmy technologicky aj environmentálne na vysokej úrovni, rastúce náklady na elektrinu ich nútia rozmýšľať o ukončení výroby. Napríklad Slovalco už odložilo investície do obmeny pecí a o opatreniach uvažujú aj v spoločnosti OFZ.

Generálny riaditeľ rafinérie Slovnaft Marek Senkovič očakáva zvyšovanie daní na motorové palivá, ďalší rast ceny emisných povoleniek či tlak na využívanie extrémne drahého zeleného vodíka. Investície na dekarbonizáciu si podľa neho vyžiadajú bilióny eur.

Na stole je viacero opatrení

Environmentálne ciele EÚ by sa podľa Senkoviča dali docieliť aj oveľa lacnejšími opatreniami. Jedným z takýchto príkladov je extrémny tlak na elektromobilitu.

Všetky automobily v celej EÚ však podľa Senkoviča vyprodukujú iba približne dvojnásobok emisií, ako desať najväčších znečisťovateľov ovzdušia v EÚ. Z nich ja pritom sedem nemeckých uhoľných elektrární. Pritom ani výroba elektromobilov a energie na ich pohon nie je bez uhlíkovej stopy.

Štátny tajomník Ministerstva financií SR Marcel Klimek je presvedčený, že vláda ukázala veľký záujem podporiť priemysel a odstrániť prekážky jeho zotrvania na Slovensku.

Pripomenul splatenie historického dlhu distribučným spoločnostiam vo výške 160 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, na ktorý by sa inak museli poskladať odberatelia, či zámer znížiť poplatky za dodávku elektriny, čo by sa malo premietnuť na jej konečnej cene. „Som presvedčený, že priemysel nie je na odchode, práve, naopak, že podmienky jeho podnikania sa za tejto vlády zlepšujú,“ povedal Klimek.

S tým však nesúhlasí ani generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý, ani výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok. „Na rozdiel od pána Klimeka si nemyslím, že na Slovensku je problém len historický dlh a poplatky,“ povedal Veselý.

Problém je podľa podnikateľov aj v súčasnej cene silovej elektriny, ktorá už pre decembrové dodávky dosiahla 120 eur za megawatthodinu. „Pri cene 120 eur za MWh riešiť poplatky je, ako hasiť kurín, keď vám horí dom,“ dodal Klocok.

Covid-19 urýchľuje Agendu 2030: Nevídaný vplyv medzinárodných inštitúcií a veľkých korporácií na naše životy

Pod rúškom boja proti koronavírusu nás posadili do vozidla, ktoré naberá rýchlosť a približuje nás k „lepšej“ budúcnosti plánovanej v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj. Problém je v tom, že možnosti jeho ovládania sú čoraz menšie. Ako krajina strácame suverenitu, pretože sa musíme prispôsobiť globálnym trendom, ktoré sú nám zvonka vnucované. Ešte nikdy nebol vplyv medzinárodných inštitúcií a veľkých korporácií na naše životy taký viditeľný ako dnes. Dalo sa to očakávať, pretože realizácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja je iba zdanlivo založená na partnerstve. Pred očami máme náhradu globálneho krízového manažmentu. Jej účinky môžeme posúdiť sami. A znova si položiť otázku: Kam smerujeme?

VIDEO: Agenda 2030 – Plán OSN pre nastolenie totalitnej korporátnej svetovlády a globálnej fašistickej spoločnosti

Rosa Koire vysvetľuje celosvetový plán zotročenia ľudstva pod manažérskou taktovkou OSN a globálnych korporácii. 

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna