Západ pripravuje grandióznu provokáciu

Washington a niekoľko jeho spojencov pokračujú v rozdúchavaní vojenskej hystérie okolo Ukrajiny, pričom zorganizovali demonštratívnu evakuáciu niektorých svojich diplomatov, oznámili neveľký nárast počtu vojakov a techniky vo východnej Európe (vyhrážajúc sa však, že ich bude oveľa viac) a tiež varovali svojich občanov pred nebezpečenstvom návštevy Ukrajiny v súvislosti s nadchádzajúcou „ruskou agresiou“ a oznámili, že jednotky NATO sú v pohotovosti. V tom istom čase niektoré západné médiá spustili odpočítavanie do „ruskej invázie“ a po nainštalovaní kamier na ukrajinsko-ruskej hranici sú v strehu.

Zároveň Spojené štáty a Británia demonštratívne posielali na Ukrajinu neveľké dodávky zbraní, čo nemôže nič zmeniť ani na rovnováhe síl medzi Ukrajinou a Ruskom, ani na bojaschopnosti ukrajinskej armády vo všeobecnosti. Ukrajinskí generáli sa dokonca rozchádzajú v názore, či sú dovezené zbrane schopné vážne ovplyvniť situáciu na Donbase. Malý počet optimistov tvrdí, že Ozbrojené sily Ukrajiny, spoliehajúc sa na zbrane dodávané Západom, budú schopné úplne neutralizovať dôležitosť obrnených vozidiel DĽR/LĽR a mnohí pesimisti tvrdia, že DĽR/LĽR už dávno majú z Ruska oveľa modernejšie zbraňové systémy a „novinky“ Ozbrojených síl Ukrajiny sú ako slonovi keks.

Niektorí zo zostávajúcich realistov poukazujú na to, že všetky dovezené zbrane budú čoskoro ďaleko za hranicami Ukrajiny: niekde u jemenských Hútsíov, irackých šiitov, či iných bojovníkov proti americkému a proamerickému imperializmu, pretože faktor ukrajinskej korupcie nikto nezrušil.

Vo všeobecnosti, nech je to akokoľvek, Američania rátali s nejakou ruskou reakciou. Napríklad preventívnym úderom proti Ukrajine, ako predpokladala jedna skupina „expertov“ alebo preventívne uznanie DĽR/LĽR, na čom trvali druhí.

A Rusko reagovalo, lenže zasa nie tak, ako si mysleli Američania.

Správy sa nám za posledné dva dni len tak hrnú. Najprv o odchode dvadsiatich lodí a plavidiel Baltskej flotily „na výcvik“. Potom sa ukázalo, že výcviku sa nevedeli dočkať aj ostatné ruské flotily a celkový počet lodí súčasne nasadených vo všetkých moriach a oceánoch presiahol 140 kusov (ako tomu rozumiem, ide iba o „výcvik“, s výnimkou tých, ktoré sú už v bojovej službe. ). V skutočnosti na mori skončili všetky ruské lode ďalekého morského pásma a s nimi aj väčšina nosičov „Kalibrov“ a iných malých námorných radostí blízkeho morského pásma.

Potom začali prichádzať informácie o zvýšenom počte letov strategických a diaľkových bombardérov, ako aj o možnom navýšení frontového letectva na letiskách nachádzajúcich sa bližšie k západnej hranici. Paralelne sa objavili informácie o ďalšom kontingente ruských jednotiek, ktoré išli „na cvičenia“ do Bieloruska.

Nakoniec boli Británia a Írsko uvedomení, že ruská flotila uskutoční cvičenia 250 kilometrov od ich pobrežia s odpaľovaním rakiet a bombardovaním. Partneri sa však okamžite vyjadrili, že na tom nevidia nič výnimočné, vraj je to bežná prax. Prax je bežná, len Rusko to predtým nerobilo.

Čas „cvičení“ je naplánovaný na dlho, približne do konca februára. Ak zhodnotíme všetky tieto aktivity dokopy, potom môžeme povedať, že Rusko demonštratívne vykonáva predvojnové nasadenie pod rúškom cvičení. Navyše, označenie „cvičenia“ nesleduje zámer niekoho oklamať – všetkým je všetko jasné, ale je použité jednoducho preto, aby Západ nemal dôvod kričať, že Rusko sa vyhráža útokom na „mierové krajiny NATO“.

Zatiaľ neexistujú informácie len o cvičeniach pozemnej zložky ruských strategických jadrových síl. Letecké a námorné zložky jadrovej triády, pokiaľ som pochopil, sú už do súčasných cvičení zapojené.

To, čo sa Západ chystá rozmiestniť vo východnej Európe a čím sa vyhráža v prípade „invázie na Ukrajinu“ je nič v porovnaní s rozsahom ruského nasadenia. Navyše všetko, čím sa Západ vyhráža, spočíva v určitom posilnení svojich východoeurópskych skupín v reakcii na očakávanie Západu o prechode ukrajinskej krízy do vojenskej fázy s účasťou Ruska. Spojené štáty sa týmto rinčaním zbraní snažia zhromaždiť Európu v protiruskom hneve a dosiahnuť svoje finančné a ekonomické ciele pod rúškom militaristickej rétoriky.

Spojené štáty americké, uvedomujúc si, že je prakticky nemožné prinútiť Rusko len tak okupovať Ukrajinu, očividne pripravujú na Ukrajine nejakú superprovokáciu – provokáciu takého rozsahu a formátu, aby sa Rusko nedokázalo „invázii“ akýmkoľvek spôsobom vyhnúť. Vieme, že Američania sa v takýchto prípadoch radi zahrávajú s chemickými zbraňami (ruské ministerstvo obrany dokonca varovalo pred zodpovedajúcimi prípravnými opatreniami, ktoré USA na Ukrajine vykonali). Myslím si však, že „chemické zbrane“, ktoré boli počas provokácií proti Asadovi značne skompromitované, je sotva tým tromfom, ktorý môže Washingtonu pomôcť dramaticky zvrátiť vývoj vo vzťahoch medzi Ruskom a Európou a obviniť Moskvu z chemického útoku na Ukrajinu.

Potrebujú niečo silnejšie. A prečo by naši americkí priatelia pod rúškom „dodávok zbraní“ na Ukrajinu nepriniesli do Kyjeva jadrovú nálož – pol druhej kilotony. Ak by ju odpálili v Pečersku, kde je Rada, Kabinet ministrov, Národná banka a Kancelária prezidenta nachádzajúc sa doslova v rade na priestore jedného kilometra, efekt bude výrazný. Pritom zvyšok mesta prakticky neutrpí (slabosť nálože, terén a vzdialenosti zabránia katastrofálnym následkom) a rádioaktívna kontaminácia by mala byť mierna.

A Washington s Londýnom okamžite vyhlásia, že žiadny iný štát, okrem Ruska, jednoducho nemôže taký úder zasadiť. Môžu sa odvolávať aj na dlhodobé vyhlásenia ruských „vlastencov“, ktorí neustále vyzývajú na „úder raketami“ na Radu, ministerstvo obrany, ukrajinské ministerstvo zahraničia, prezidentskú kanceláriu a ďalšie miesta, kde sa zhromažďuje banderovská elita. Navyše medzi týmito príliš militantnými „vlastencami“ sú aj celkom slušní politici a uznávaní odborníci.

Ako ukazujú predchádzajúce provokácie (napríklad s Novičkom alebo holandským Boeingom) dokazovať, že ide o krivé obvinenia môže trvať dlho a určite bez úspechu. Na druhej strane, pre „najväčších priateľov“ Ruska na Západe bude veľmi ťažké odmietnuť tvrdú reakciu voči Moskve, ktorá údajne „uskutočnila jadrový útok“ na „mladú demokraciu“.

Myslíte si, že je to nemožné? A v čom je chemická zbraň, ktorú Asad nemal, iná od jadrovej, ktorú Rusko má? Husajn bol nakoniec tiež obesený za „zbrane hromadného ničenia“, ktoré nevlastnil.

V snahe zabrániť takémuto druhu masívnej provokácie Rusko sa rozhodlo, že ukáže karty vykonaním predvojnového nasadenia. Moskva v tichosti pripomína, že sľúbila zasiahnuť rozhodovacie centrá. Použitie zbraní hromadného ničenia na spôsobenie škôd (hoci aj len politických) v Rusku, v blízkosti ruských hraníc a na území bývalého ZSSR, Moskva vníma a bude vnímať ako agresiu priamo proti Rusku. Spojené štáty sa nemôžu upokojiť ohľadom mierového jadrového programu Iránu (ktorý je od nich vzdialený), prečo by malo Rusko znášať vojenské provokácie pri svojich hraniciach?

Ruská vláda je zároveň dostatočne zodpovedná na to, aby formát nasadenia Ozbrojených síl RF nebol vnímaný ako fatálna príprava na rozsiahlu jadrovú vojnu. Rusko zatiaľ len preukázalo svoju schopnosť kedykoľvek zablokovať tranzit akéhokoľvek nákladu v Indickom oceáne, Severnom Atlantiku, Stredozemnom mori, Červenom či Arabskom mori alebo Perzskom zálive. Inak povedané, Západu sa demonštruje, že môže stratiť prístup k zdrojom uhľovodíkov na Blízkom východe, bude zablokovaná možnosť presunu amerických jednotiek do Európy a Západ bude odrezaný od ázijského a čiastočne aj od latinskoamerického obchodu.

A to nie je všetko. Vzhľadom na to, že posledné cvičenia viedli spoločne Rusko, Irán a Čína, môžu byť výrazne obmedzené aj možnosti západných flotíl v Tichom oceáne.

Potom nech si Západ pomyslí, či stojí za to bojovať. Lopta je späť na ich polovici ihriska. Teraz sa Spojené štáty musia rozhodnúť, či odpovedia Rusku podobným nasadením, a čo je najdôležitejšie, či na to majú sily, ktoré nie sú zapojené do súčasných dobrodružstiev.

Russtrat/news-front